Zjavenia Panny Márie guadalupskej (Mexiko 1531)

10. ledna 2011 v 17:04 | Romilia a Mary |  Téma Týžňa
Kedže Paranormálne javy je niečo neskutočné vybrala som myslím si že zaujímavý článok:

Zjavenia Panny Márie guadalupskej (Mexiko 1531)

Význam takzvaných "zjavení Panny Márie" pre hypotézu historických i súčasných zásahov mimozemských inteligencií do ľudských dejín bol už rozoberaný na inom mieste ako aj v monografii zostavovateľa . Najmä zjavenia vo Fatime so svojimi objektívne vnímateľnými sekundárnymi úkazmi ako "svetelné lietadlo", hrmenie, svetelné záblesky, elektrostatické výboje, pohybujúce sa "hviezdy", padajúce kvety rozplývajúce sa pri dotyku so zemou, medikamentózna manipulácia vizionárskych detí a rotujúce, ako strieborný kotúč opisované "slnko" naznačujú zjavné paralely so súčasným fenoménom UFO. Postava samotnej Márie by sa dala podľa tohto vzoru definovať ako "objektívna", to značí, ako vyspelou technológiou v momente a pre moment zjavenia vyprodukovaná virtuálna projekcia, ktorá je opticky, akusticky a/alebo psychicky vnímateľná, javí sa trojrozmerne a pôsobí na okolie. To isté platí aj pre iné zjavenia, napríklad v He-roldsbachu , Montichiari alebo v súčasnosti v Medžugorí. Táto interpretácia je v súlade s hypotézou priepustného embarga Jamesa Deardorffa , ako aj s hypotézou mimikry (pozri aj nasledujúcu kapitolu v tejto knihe) a môže byť považovaná za spôsob komunikácie mimozemských inteligencií s nami . Prvé úvahy z tohto hľadiska vyslovil Erich von Däniken už pred vyše pätnástimi rokmi . Ďalší prípad, ktorý budeme na nasledujúcich stránkach skúmať podrobnejšie, je zjavenie v mexickom Guadalupe z roku 1531. Jeho zvláštnosť vyplýva z okolnosti, že je dosiaľ jediné, z ktorého sa zachoval istý artefakt. Na tento aspekt, dôležitý pre hypotézy paleo-SETI, prvý upozornil Rudolf Eckhardt .

Opis zjavení

Za pôvodnú správu o zjaveniach v Guadalupe vďačíme záznamom aztéckeho šľachtica Dona Valeriána, ktorý ich v roku 1649 preložil zo starších španielskych textov do mexického nahuatlu pod názvom Nican Mopuhua . Pôvodné španielske texty sa v priebehu stáročí stratili, takže Nican Mopuhua môže byť dnes považovaný za najstaršie ešte existujúce duchovné dedičstvo.
Prvé stretnutie: Ešte pred východom slnka 9. decembra 1531 vyrazil vtedy 57-ročný Juan Diego 20 svojho bydliska v Tolpetlacu, aby tak ako každé ráno prešiel deväť míľ do Tlatiloca, kde si chcel vypočuť svätú omšu. Juan Diego sa v skutočnosti volal Cuauhtlatohuac. Pôvodom bol Azték, ale pred šiestimi rokmi prestúpil na kresťanskú vieru. Jeho cesta viedla cez kamenistý a kopcovitý terén. V blízkosti malého vrchu s názvom Tepeyac začul 2 jeho vrcholu nezvyčajnú hudbu, ktorá mu znela ako nepozemská. V Mcan Mopuhua sa o tom píše:

  • 11. Pozrel sa ta, nahor ku kopčeku, na stranu, kde vychádza slnce, odkiaľ prichádzal nádherný nebeský spev.
  • 12. Keď spev zrazu utíchol, keď ho už nebolo počuť, vtom začul, ako ho zhora z kopčeka volajú, ako niekto povedal: Juanito, Juan Dieguito!"
  • 14. A keď prišiel na vrchol kopčeka, uvidel tam štát urodzenú slečnu.
  • 15. Zavolala ho, aby k nej podišiel bližšie.
  • 17. Rúcho jej žiarilo ako slnce, akoby odzrkadľovalo svetlo,
  • 18. a z kameňa, zo skaly, na ktorej stála jej noha, akoby z nej sršali lúče;
  • 19. jagala sa ako drahokam, ako najkrajší klenot,
  • 20. zem akoby sa zaleskla jagotom dúhy.
  • 21. A kaktusy mezquity a nopály a ostatné bylinky, ktoré tam zvyčajne rastú, vyzerali ako smaragdy. Ich lístie bolo ako z tyrkysu a konáre, tŕne a aguates im žiarili ako zlato.

Juan Diego klesol na kolená. Zjavenie sa mu znova prihovorilo a predstavilo sa ako "svätá Panna Mária" (Nican Mopuhua, 26). Prišla preto, aby jej tu na Tepeyacu postavili svätyňu, a Juan Diego bol vývozný, aby túto prosbu predniesol biskupovi Mexika, "oznámiš mu, ako veľmi si želám, aby mi tu postavil príbytok" (Nican Mopuhua, 33).

Indián sa potom vybral do Mexika. K biskupovi Juanovi de Zumárraga rou dovolili vstúpiť až po niekoľkohodinovom čakaní. Vypočul si síce Diegovu správu, ale zjavne mu vôbec neveril.

Biskup ho prepustil s poznámkou, že sa tým v súčasnosti nebude zaoberať.
Dnjhé stretnutie: Sklamaný Juan Diego sa vrátil na Tepeyac. Skutočne sa tam znovu stretol s "kráľovnou nebies" (Nican Mopuhua, 48).
Posťažoval sa na svoj neúspech a poprosil ju, aby namiesto neho vyslala niekoho iného, kto je na túto úlohu vhodnejší než on. Zjavenie však neustúpilo a zdôraznilo, že je "veľmi potrebné, aby si tam šiel ty a osobne prosil", aby "sa tvojím prostredníctvom splnila moja vôľa, moje želanie" (Nican Mopuhua, 59).

Na druhý deň Juan Diego - znova po niekoľkých hodinách čakania -druhý raz predstúpil pred biskupa, ktorého ohromila Indiánova vytrvalosť, ale ešte vždy nebol ochotný mu uveriť. Prikázal mu preto, aby zjavenie poprosil o "nejaké znamenie, aby mu mohol uveriť, že ho posiela sama kráľovná nebies" (Nican Mopuhua, 78).

Tretie stretnutie: Juan Diego sa vrátil na Tepeyac, kde už naňho ženská postava čakala. Predniesol biskupovu požiadavku a zjavenie mu odvetilo:

  • 90. "Dobre, synček, zajtra sa sem vrátiš, aby si mohol biskupovi priniesť znamenie, ktoré od teba žiada.
  • 93. Teraz choď; zajtra (a tu očakávam."
  • Štvrté stretnutie: V to ráno, 12. decembra 1531, Juan Bernardino, strýko Juana Diega, tak ochorel, až sa Diego obával, že ešte v ten deň umrie. Preto namiesto toho, aby šiel na kopec, rozhodol sa ísť po kňaza priamo do kostola v Tlatilolcu. Keď prišiel k Tepeyacu, chcel vrch obísť v nádeji, že "svätá Panna Mária" ho neuvidí:
  • 104. Myslel si, že odtiaľ, kde odbočil, ho neuvidí, ale dokonalá vidí všade všetko.
  • 105. Ale uvidel ju schádzať z vŕšku, lebo ho zbadala odtiaľ, kde sa s ním stretla predtým.
  • 106. Prichádzala mu naproti zboku vŕšku, zahatala mu cestu; povedala mu:
  • 107. "Čo sa stalo, môj najmenší synček? Kam ideš, kam sa uberáš?"
  • Juan Diego sa jej plný smútku zdôveril s chorobou svojho strýka. Postava mu sľúbila, že ho v tom okamihu vylieči. Údajne sa to v tej chvíli aj stalo; avšak pokiaľ ide o chorobu Juana Bernardína, pretrváva nejednotnosť. V Nican Mopuhua sa o tom píše iba toľko:
  • 95. Pretože keď prišiel domov, jeho strýka menom Juan Bernardino postihla choroba, veľmi ťažko ochorel.

Iné tradície naproti tomu tvrdia, že išlo o takzvanú horúčku Cocolixtle , ktorá je smrteľná. Bádateľka Guadalupe Helen Behrensová zapísala v päťdesiatych rokoch nášho storočia ďalšie verzie, ktoré dnes ešte kolujú. Hovorí sa v nich, že Bernardína smrteľne zranil šíp. čo ho trafil do chrbta. Zdá sa, že celá epizóda o ochorení alebo zranení strýka vrátane jeho okamžitého uzdravenia v priebehu Diegovho štvrtého stretnutia nie je nič iné ako prvé vytvorenie legendy. Neskôr k tomu pribudli ďalšie údajné "zázraky". (Stručne tu uvedieme výstižný príklad vzniku takéhoto "zázraku": V roku 1629 postihla Mexiko pustošiaca povodeň. Napriek tomu "zbožná rádová sestra Petronella" uviedla, že vo vízii videla guadalupskú Pannu Máriu, ako podopiera ohrozené mestské hradby. Zjavne neúspešne, pretože v tom čase sa utopilo už 30 000 ľudí. Veľmi lakonická poznámka "Panny Márie" podľa sestry Petronelly znela, "že nesčíselné hriechy obyvateľstva by si boli zaslúžili oveľa väčší trest ohňom, ale vďaka modlitbám sestry Petronelly a jej pokániu bol trest zmiernený na záplavu..." - Aké milostivé! - Aj napriek tomu dal potom mexický arcibiskup v slávnostnej procesii priniesť guadalupský portrét loďou z Tepeyacu do Mexika: "Hoci voda ešte dlho neopadávala, ľud neúnavne prosil o oslobodenie, a keď bola modlitba napokon vyslyšaná - po štyroch rokoch! poznámka autora - naša Milá Pani z Guadalupe bola vyhlásená za "ochrankyňu Mexika".)

Na Tepeyacu sa medzitým odohrala rozhodujúca udalosť. V Nican Mopuhua sa o tom dočítame:

  • 125. Povedala mu: "Choď nahor, môj najmenší synček, na vrcholec kopčeka, kde si ma uvidel a kde som ti dala poslanie.
  • 126. Uvidíš tam rôzne kvety. Natrhaj ich, nazbieraj ich, daj ich dokopy; potom príď sem dolu, prines ich sem, do mojej prítomností.
  • 127. A Juan Diego potom vyšiel na vŕšok,
  • 128. a keď došiel na vrchol, veľmi obdivoval, koľko najrozmanitejších kvitnúcich kvetov tam bolo, puky im rozkvitali, krásne a očarujúce, hoci ešte nenastal ich čas:
  • 129. v tom čase všetko stuhlo od mrazu.
  • Nican Mopuhua viackrát zdôrazňuje, aká zázračná a úžasná je táto skutočnosť, že napriek tuhej zime tu, na vrcholci ľepeyacu, kvitli nádherné kvety, na mieste, kde sa ani v lete nedalo nájsť nič iné ako .množstvo ostrých špicatých skál, opuncií, tŕňovníkov, nopálov a mez-quitov" (Nican Mopuhua, 132).
  • Juan Diego natrhal kvety tak, ako mu bolo prikázané, a položil si ich do tilmy, akéhosi vrchného odevu pripomínajúceho zásteru. Vrátil sa k ženskej postave, ktorá naňho čakala na úpätí kopca...
  • 135. a keď ich [kvety] uvidela, vzala ich do svojich ctihodných rúk;
  • 136. potom ich znovu vložila do jeho tilmy a povedala mu:
  • 137. "Môj najmenší synček, tieto rozličné kvety sú dôkazom, znamením, ktoré odnesieš biskupovi;
  • 171
  • 138. v mojom mene mu povieš, že má na základe toho spoznať moje želanie, a preto má uskutočniť moju žiadosť, moju vôľu.
  • 139. A ty... ty, ktorýsi mojím vyslancom..., do teba je vkladaná absolútna dôvera;
  • 140. a čo najprísnejšie ti prikazujem, aby si nikde inde, iba v biskupovej prítomnosti roztvoril svoju tilmu a ukázal mu, čo nesieš." Juan Diego sa znova vybral na cestu, znova musel čakať celé hodiny,
  • kým mu konečne dovolili vstúpiť k biskupovi. Tentoraz však s ním nebol sám, v miestnosti boli aj iní vysokí cirkevní hodnostári, medzi inými I aj biskup don Sebastian Ramirez y Fuenleal. Juan Diego padol pred Zumárragom na kolená, zreferoval mu, čo sa prihodilo, že na Tepeyacu | natrhal kvety ako znamenie, ktoré biskup požadoval:
  • 180. "Tu sú; prosím, vezmi si ich!"
  • 181. A potom rozprestrel svoju bielu tilmu, do ktorej zjavenie vložilo | kvety. M
  • 182. A len čo rôzne vzácne kvety spadli na zem,
  • 183. premenila sa [tilma] na znamenie, zrazu sa zjavil milovaný obraz dokonalej, svätej Panny Márie, Matky Božej, vo forme a podobe, aký je teraz. t
  • 184. Tam, kde je teraz uložený vo svojom milom malom domčeku, v malej svätynke na Tepeyacu, ktorá sa nazýva Guadalupe.
  • 185. A keď to vládnuci biskup a všetci, čo tam boli, videli, pokľakli a veľmi ho obdivovali.

Táto udalosť biskupa presvedčila. Tak ako zjavenie prikázalo, na Tepeyacu bola vybudovaná najprv kaplnka a v roku 1695 veľká katedrála. V roku 1754 pápež Benedikt XIV. v bule cirkevne potvrdil guadalupsky zázrak a neskorší pápeži vždy znova nielen zdôrazňovali zákonnosť tohto potvrdenia, ale priznávali mu čoraz vyššie uznanie. V roku 1976 bola vybudovaná nová bazilika poskytujúca priestor pre desaťtisíc ľudí, pretože starej katedrále hrozí, že sa zaborí do bahnitého podložia. Napokon Ján Pavol II. pri príležitosti 450. výročia zjavenia v roku 1981 a potom opäť na jar 1990 ako prvý pápež navštívil Guadalupe, ktoré patrí medzi najväčšie svätyne zasvätené Panne Márii a ročne ju navštívi asi 20 miliónov pútnikov.

Vedecké výskumy

Ako sme zdôraznili v úvode, zanechanie obrazu je výnimočná udalosť, prostredníctvom ktorej treba hodnotiť udalosti v Guadalupe. Farebná postava madony na tilme Juana Diega má výšku 142,24 cm, v neskorších storočiach sa viackrát robili drobné premaľovania (napr. na rukách, aby boli stvárnené menšie, a tým "mexickejšie"), dajú sa však ľahko rozoznať. Ešte i dnes teda máme k dispozícii originál vyobrazenia, ktoré sa v roku 1531 nečakane zjavilo v prítomnosti viacerých svedkov.

Za posledné desaťročia sa uskutočnilo mnoho vedeckých výskumov obrazu a látky, z ktorej je tilma. Výsledky týchto výskumov sú veľmi zaujímavé.

  • a) Samotná tilma: Je utkaná z hrubých agávových vláken. Spravidla tieto vlákna ani pri starostlivom zaobchádzaní nevydržia dlhšie ako 20 rokov, naproti tomu tilma Juana Diega existuje už vyše 450 rokov bez toho, aby sa na nej prejavoval akýkoľvek rozklad.

  • b) Stálosť farieb: Farby na tilme sú po štyristopäťdesiatich rokoch pozoruhodne svieže a živé. Je to tým pozoruhodnejšie, že obraz počas prvých sto rokov nebol chránený ani sklenou tabuľou. Bol uložený vo vlhkej, malej, otvorenej kaplnke, kde bol ustavične vystavený dymu kadidla a množstva votívnych sviečok. Chorí si prikladali tilmu na telo, státisíce ľudí sa jej dotýkali a bozkávali ju. Leštili sa ňou šperky a osobné majetky rovnako ako meče a šable. Prof. Philip Callahan z Floridskej univerzity, jeden z vedcov skúmajúcich obraz, roku 1979 meral v bezprostrednej blízkosti tilmy množstvo energie ultrafialového svetla votívnych sviečok. Podľa toho by 450 rokov trvajúce nepretržité ožarovanie muselo farby dávno zničiť: "Priveľmi silným ultrafialovým svetlom vybledne väčšina organických i neorganických farebných pigmentov; vybledne predovšetkým modrá." Farby však dodnes zostali zachované.

  • c) Podstata farieb: V roku 1936 dostal nositeľ Nobelovej ceny za chémiu prof. Richard Kuhn, učiteľ na Univerzite v Heidelbergu, vzorku látky z tilmy prvý raz na analýzu. Išlo o červené a žlté vlákno z guadalupského obrazu. Po výskume Kuhn skonštatoval, že na vláknach ani v nich sa v skutočnosti nenachádza nijaká farba, to značí, že neboli použité živočíšne ani rastlinné či minerálne farby. - "Použitie syntetických farieb bolo vylúčené, pretože tie boli vyvinuté až o tristo rokov po vzniku svätého obrazu" .

  • d)V roku 1946 nasledoval podrobný mikroskopický výskum súkna. Potvrdil sa pritom objav spred desiatich rokov, a okrem toho sa zistilo, že obraz jednoznačne nie je maľbou, pretože nebolo možné objaviť nijaké ťahy štetcom. Analýza z roku 1954, ktorú znova uskutočnil prof. Francisco Camps Ribera, dospela k rovnakému výsledku. - "Ak teda obraz nie je maľba - čo je to potom?"

  • e)V roku 1963 výskum obrazu uskutočnili experti fotografickej firmy Kodak. Zistili, že obraz "má v podstate charakter fotografie" . Výsadkom infračervenej analýzy, ktorú v máji 1979 urobili profesori Philip Callahan a Jódy Smith z Floridskej univerzity , bolo, že na súkne nj^ je nanesená základná farba, ani náter alebo ochranný lak : "Na infračervených snímkach nevidieť nijaké ťahy štetcom a očividná je neprítomnosť gleja v mnohých nevyplnených medzipriestoroch, ktoré vidieť v materiáli. Takýto fenomén je .fantastický'... Ukázalo sa, že ružová farba rúcha prepúšťa infračervené svetlo, čo je ďalšia záhada. Väčšina ružových pigmentov infračervené svetlo neprepúšťa, ale v prípade tých, ktoré sa nachádzajú na obraze, to tak nie je."
  • f) Odzrkadľovanie: Mexičan Alfonso Gonzales, povolaním fotograf, ako prvý v roku 1929 objavil, že v očiach postavy Panny Márie na tilme sa zjavne odzrkadľuje ľudská tvár. Svoj objav odovzdal ďalej, ale kompetentné cirkevné miesta ho najprv utajovali a neskôr "odložili ad acta a zabudli naň" .

  • g)O vyše tridsať rokov neskôr, 29. mája 1951, skúmal zväčšeninu tváre madony grafik S. Carlos Salinas Chavas a pomocou lupy objavil v zreničke pravého oka črty tváre bradatého muža. Arcibiskup Mexika Ijjis Márie Martinez nato zvolal osobitnú komisiu, ktorá objav 11. decembra 1955 nielenže potvrdila, ale navyše oznámila, že s veľkou pravdepodobnosťou to bola tvár Juana Diega .

Neskoršie výskumy očných lekárov, optikov a fyzikov priniesli ďalšie poznatky. Napríklad očný lekár Dr. Rafael T. Lavoignet napísal: "Skúmal som veľmi starostlivo, a skutočne som si všimol, že na rohovke oboch očí vidieť obraz muža. Skreslenie a miesto optického obrazu sa zhodujú s tým, čo sa vytvára v normálnom oku." [citované v 16]

Roku 1962 očný lekár Dr. C. Wahlig s tímom optikov a iných lekárov znovu dôkladne preskúmal súkno. Zhotovili dvadsaťpäťnásobnú zväčšeninu očí. Pritom objavili nielen dve ďalšie odzrkadlené tváre, ale podarilo sa im zrekonštruovať aj geometrické usporiadanie postáv, aké ,muselo jestvovať v momente vzniku obrazu: "V čase, keď Juan Diego odovzdával biskupovi kvety, bola Naša Milá Pani skutočne prítomná v miestnosti, chcela však zostať neviditeľná. Namiesto toho chcela zanechať viditeľné, trvalé znamenie svojej prítomnosti na plášti Juana 0ega, autentický obraz seba samej, ako tam stála a pozorovala výjav. Obraz je v každom detaile dokonalý až po odzrkadlenie Juana Diega I ďalších osôb, stojacich vedľa neho, v jej očiach, a ešte inej osoby. (ktorá mu hľadí podľa všetkého ponad plece. Z postoja Juana Diega a dvoch ďalších osôb sa dá predpokladať, že si neboli vedomí prítomnosti najblaženejšej Panny Márie. Títo dvaja hľadia podľa všetkého na Juana Diega a on, ako predpokladáme, sa pozerá na biskupa" .
Začiatkom roku 1986 prezentovalo guadalupské Mariologické študijné centrum pod vedením monsignora Enriqua Salzara najnovšie výsledky výskumu obrazu [porovnaj 22, 23]. Výskum prostredníctvom analýz elektrónového mikroskopu a pomocou počítača robil očný lekár Dr. Jorge Escalante Padilla. Grochtmann [24] vo svojej dizertácii o možnosti preskúmania zázrakov napísal: "Pomocou modernej techniky sa už dalo zistiť, že v zreničkách obrazu Panny Márie guadalupskej sa odzrkadľuje výjav, ktorý sa odohral pred štyristopäťdesiatimi rokmi v biskupovom dome. V zreničkách sa dali rozoznať obrazy troch osôb a jednej rodiny. Objavená bola nasledujúca scéna: Starší muž (zrejme biskup Zumárraga) sa zhovára s iným mužom (pravdepodobne tlmočníkom Gonzalesom), zároveň zameriava svoju pozornosť na Indiána kľačiaceho na zemi, ktorý rozprestiera široký plášť (Juan Diego). Prítomní sú ďalší členovia istej indiánskej rodiny: matka, ktorá na chrbte nesie bábätko, oproti nej jej manžel s malým indiánskym chlapčekom."

Johnston upozorňuje na to, že o odrazoch v očiach nejestvoval nijaký vedecký dôkaz, kým ich optik von Helmholz v osemdesiatych rokoch jednoznačne nepotvrdil v stati o oku: "Keďže odzrkadlenia až do vynájdenia fotoaparátu nebolo možné zachytiť, stojíme pred vedecky nevysvetliteľným úkazom - pretože kto by to mohol roku 1531 vedieť?"

Je to moc dlhé viem ale myslím že to je nádherné!!!

Tu sú  dáke fotky:

Obraz Panny Márie



Toto sú oči Panny Márie z obrazu je to strašne zvlášne chýbu sa ako živé!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janďa Janďa | Web | 14. ledna 2011 v 17:03 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama